Odmena konateľa za výkon funkcie

Často sa stretávame s otázkou či patrí alebo nepatrí konateľovi za výkon funkcie štatutárneho orgánu odmena. Je vôbec nutné aby bol konateľ za svoju činnosť odmeňovaný?

Odpoveď na tieto otázky úzko súvisí so zmluvným vzťahom, na základe ktorého bol konateľ do svojej funkcie ustanovený. V praxi rozlišujeme tri zmluvné úpravy funkcie konateľa:

1. výkon funkcie konateľa na základe pracovnej zmluvy:

Nie je vôbec výnimkou , že konateľ vykonáva svoju funkciu na základe pracovnej zmluvy. Dôvodom, ktorý vedie k uzavretiu pracovnej zmluvy býva práve pravidelná mesačná odmena.

Uvedené však nie je najšťastnejším riešením. V zmysle platnej legislatívy totiž výkon funkcie na základe takéhoto zmluvného vzťahu nie je prípustný. Judikatúra súdov danú skutočnosť neustále potvrdzuje.

V ustanovení § 261 ods. 6. písm. a) Obchodného zákonníka je explicitne ustanovené, že vzťah medzi konateľom, ako štatutárnym orgánom spoločnosti, a spoločnosťou je obchodnoprávnym vzťahom. Teda pri úprave konkrétneho vzťahu medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou je možné postupovať len v medziach Obchodného zákonníka.

V prípade, že fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu konateľa pre danú spoločnosť vykonáva napríklad aj činnosť administrátora sietí, môže mať so spoločnosťou uzavretú aj pracovnú zmluvu. Uvedená pracovná zmluva sa však bude vzťahovať len na výkon činnosti administrátora sietí. Výkon funkcie konateľa sa bude spracovať právnym režimom Obchodného zákonníka.

2. výkon funkcie konateľa spravujúci sa ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa Obchodného zákonníka:

Obchodný zákonník ráta s možnosťou, že k výslovnej úprave právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou nedôjde. V zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka sa za tejto situácie právny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Mandátna zmluva je koncipovaná na princípe odmeňovania mandatára (rozumej konateľa, v danom prípade). Výšku, čas a spôsob vyplácania odmeny určuje Valné zhromaždenie spoločnosti. Platí, že odmena môže byť aj v naturálnej forme.

V zásade teda má konateľ nárok na odmenu za výkon funkcie. V prípade, že spoločnosť má záujem v prvých mesiacoch prvok odmeny vylúčiť, ako najlepšie riešenie sa javí osobitná zmluvná úprava právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou.

3. výkon funkcie konateľa na základe Zmluvy o výkone funkcie:

Obchodný zákonník predpokladá, že konateľ a spoločnosť si budú chcieť svoje vzájomné práva a povinnosti bližšie špecifikovať. Výsledok konsenzu vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán označuje ako Zmluvu o výkone funkcie. V prípade, že dôjde k uzavretiu zmluvy o výkone funkcie, táto má prednosť pred primeraným použitím ustanovení o mandátnej zmluve.

Nespornou výhodou zo strany spoločnosti v prípade tejto úpravy vzájomných vzťahov medzi spoločnosťou a konateľom je fakultatívna možnosť odmeny. Teda zmluvné strany si môžu, ale nemusia dohodnúť, že konateľovi patrí za výkon funkcie odmena. Zmienku o odmene zmluva dokonca nemusí vôbec obsahovať.

Táto zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme a schvaľuje ju Valné zhromaždenie spoločnosti.

V prípade, že vzťah medzi konateľom a spoločnosťou nie je upravený osobitným dokumentom, konateľovi zo zákona patrí za výkon funkcie štatutárneho orgánu odmena. Ak teda spoločnosť nechce konateľovi vyplácať odmenu, je potrebné s konateľom uzatvoriť Zmluvu o výkone funkcie, ktorá jej vyplácanie vylúči.