Odvody spoločníka a konateľa

I. Spoločník:

Spoločník môže vystupovať v obchodnej spoločnosti v rôznych postaveniach.

Každý spoločník, bez ohľadu na to,či má okrem postavenia spoločníka spoločnosti aj postavenie zamestnanca alebo konateľa, má nárok na podiel na zisku. Ide o základné právo spoločníka.

V zmysle platnej legislatívy sa podiel na zisku nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, a teda netvorí predmet dane z príjmov fyzickej osoby. Zdaneniu však podlieha príjem spoločnosti ako takej, preto sa podiely na zisku vyplácajú už zo zdaneného zisku spoločnosti. Podiel na zisku ďalej nepodlieha ani plateniu poistného na sociálne poistenie, avšak platia sa z neho odvody na zdravotné poistenie.

a.) Spoločník ako zamestnanec:

Spoločník sa môže rozhodnúť, že v obchodnej spoločnosti bude pôsobiť ako zamestnanec s riadne uzatvorenou pracovnou zmluvou. Pracovná zmluva sa však nesmie vzťahovať na výkon práv a povinností spoločníka, keďže vzťah medzi spoločníkom a spoločnosťou je obchodnoprávnym vzťahom, a teda vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V danom prípade je potrebné, aby spoločnosť (ako jeho zamestnávateľ) bola ku dňu vzniku povinnosti platiť príjem registrovaná na príslušnom daňovom úrade z titulu platiteľa dane zo závislej činnosti. Z pohľadu zákona o dani z príjmov a zákona o sociálnom poistení sa na spoločníka hľadí ako na každého iného zamestnanca poberajúceho príjem zo závislej činnosti.

b.) Spoločník ako konateľ spoločnosti:

Obchodný zákonník nevylučuje, aby konateľom spoločnosti bol spoločník. Pre odvodové zaťaženie viď bod II.

II. Konateľ:

V zmysle platnej legislatívy o dani z príjmov sa príjem konateľa (pravidelný aj nepravidelný) považuje za príjem zo závislej činnosti, a teda podlieha dani z príjmov.

a. ) Konateľ s pravidelnou mesačnou odmenou:

V prípade, že konateľ poberá za výkon funkcie pravidelnú mesačnú odmenu, sa tento považuje na účely práva sociálneho zabezpečenia za zamestnanca. Na konateľa sa teda vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity) a povinné poistenie v nezamestnanosti.

b.) Konateľ s nepravidelnou mesačnou odmenou:

V prípade, že je konateľ odmeňovaný nepravidelne, vzťahuje sa naňho len povinné dôchodkové poistenie(t.j. invalidné poistenie, starobné poistenie a rezervný fond solidarity). Úrazové a garančné poistenie sa neodvádza.

Pri vyplácaní odmeny sa táto rozpočíta na predošlé mesiace a poistné sa vypočíta za predošlé mesiace spätne.

c.) Konateľ bez odmeny:

Nakoľko konateľ v tomto prípade nemá v Zmluve o výkone funkcie dohodnutú žiadnu odmenu, nie je povinný odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne. Zákon však nevylučuje, aby sa konateľ dobrovoľne poistil. Platné právne predpisy Slovenskej republiky ustanovujú, že každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR musí byť verejne zdravotne poistená. Uvedené sa vzťahuje aj na prípad konateľa bez nároku na odmenu za výkon funkcie. Tento vystupuje v danom prípade ako dobrovoľne poistená osoba.

V zásade tak spoločník ako aj konateľ musia byť v zmysle platnej legislatívy verejne zdravotne poistení. Vzťahuje sa na nich odvodová povinnosť v zmysle zákona o zdravotnom poistení (z. č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Otázna je výška odvodu, ktorá sa mení v závislosti od konkrétnej situácie.

V zmysle zákona o sociálnom poistení (z. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), spoločníkovi odvodová povinnosť nevzniká pri výplate podielu na zisku a konateľovi v prípade výkonu funkcie bez nároku na odmenu. V ostatných prípadoch výška odvodov na sociálne poistenie závisí, ako je vyššie uvedené, od konkrétnej situácie subjektu.